Komenského inštitút v reprezentatívnom prieskume medzi učiteľmi zistil, že ukrajinské deti má v triede viac ako polovica učiteľov základných škôl zapojených do prieskumu. Tí vnímajú ochotu ukrajinských detí učiť sa po slovensky, ale narážajú na jazykovú bariéru a inú úroveň vedomostí a spôsobilostí týchto žiakov. Na ich efektívne začlenenie by potrebovali podporu v rozvoji ich jazykových zručností ako aj priame poradenstvo a metodické odporúčania.
Viac ako polovica učiteľov základných škôl učí aspoň jedného ukrajinského žiaka či žiačku. Vyplýva to z veľkého prieskumu Komenského inštitútu, ktorý na reprezentatívnej vzorke viac ako 6-tisíc učiteľov vypracovala agentúra FOCUS a zber dát vznikol v spolupráci s EduPage.
Skúsenosť slovenských učiteľov ukazuje, že deti z Ukrajiny sa úspešne začleňujú do tried. Až 77% pedagógov uviedlo, že ukrajinskí žiaci vytvárajú priateľstvá s neukrajinskými spolužiakmi a podľa 69% učiteľov začínajú deti z Ukrajiny rozumieť slovenskému jazyku. Podľa 70% pedagógov odpovedá väčšina ukrajinských detí na položené otázky avšak vlastné otázky kladie iba 29% týchto žiakov.
Podľa Komenského inštitútu sú pozitívne čísla odrazom toho, že deti, ktoré do slovenských škôl nastúpili, tam išli dobrovoľne. Odhady Inštitútu vzdelávacej politiky (ku koncu apríla 2022) hovoria, že sa vzdeláva iba 37% ukrajinských detí, ktoré sa nachádzajú na Slovensku. Zvyšok buď neštuduje alebo využíva dištančnú online formu na svojich ukrajinských školách. V prípade materských škôl nastúpila iba tretina detí, ktoré sa ocitli na našom území.
„Náš prieskum ukazuje, že úvodná fáza adaptácie tých detí z Ukraijny, ktoré sa zapojili do vzdelávania prebieha aj vďaka podobnosti jazyka a kultúry pomerne pozitívne, nemôžeme však zabúdať na to, že emocionálna reakcia ľudí utekajúcich z vlastnej krajiny je oneskorená a prvé problémy sa nám ukazujú už aj v prieskume,” hovorí psychologička a programová riaditeľka Komenského inštitútu Zuzana Labašová.
Učitelia poukazujú na výzvy, s ktorými sa u nových žiakov stretávajú: nezáujem ukrajinských žiakov vzdelávať sa v slovenčine (30%), psychická nepohoda ukrajinských žiakov (21%), trauma vyvolaná vojnou (18%), izolácia ukrajinských detí od zvyšku kolektív (17%) či preťaženie spojené s paralelným vzdelávaním v slovenskej škole aj ukrajinskom vzdelávacom systéme (13%), ale aj absencia zázemia a základných potrieb detí (9%). Negatívne prijatie ukrajinských žiakov triednym kolektívom pozorovalo iba 2% učiteľov.
„Za nezáujmom ukrajinských žiakov vzdelávať sa v slovenskom jazyku vnímame ich obrovskú túžbu vrátiť sa späť domov. Žijú nádejou, že pobyt na Slovensku je dočasný a pri prvej možnej príležitosti majú mnohí záujem sa vrátiť späť. V stave ohrozenia a neistoty je pre nich pomáhajúca práve komunita a jazyk. Sú nesmierne vďační učiteľom našich škôl, spolužiakom, ktorí im vytvárajú čo najprijímajúcejšie podmienky. V odborných činnostiach pracujeme s podporou, motiváciou a hľadáme riešenia rôznych situácií,” hovorí Jana Lednická, riaditeľka Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, Bratislava 3, ktorej tím podpory pre Ukrajinu sa skladá z psychologičiek, pracujúcich na školách s deťmi práve z ukrajinských rodín, prípadne tieto rodiny vyhľadávajú ich odborné činnosti priamo v CPPPaP.
Učitelia, ktorí prišli do kontaktu s ukrajinskými deťmi vnímajú ako najväčšiu prekážku jazykovú bariéru (85%), a preto by najviac privítali jazykovú podporu pri vzdelávaní (67%) a podporu v oblasti prispôsobenia obsahu vzdelávania, pre žiakov, ktorí neovládajú slovenský jazyk (58%). Z podporných nástrojov, pripravených ministerstvom školstva a jeho organizáciami pedagógovia doteraz najviac využili metodické usmernenia (54%), odkazy na externé zdroje (31%) a webináre (24%). Najviac im pri vyúčbe ukrajinských žiakov chýba priame poradenstvo (41%).
Ministerstvo školstva aktuálne eviduje v slovenskom vzdelávacom systéme 10 448 ukrajinských detí (údaje k 31.5.2022). „Každé z nich si so sebou do našej krajiny prinieslo svoj unikátny, špecifický príbeh a v ideálnom svete by každé z nich dostalo individuálny prístup. Žiaľ, nedokážeme zacieliť systémové opatrenia na každé jedno z týchto detí samostatne. Práve preto nám však pomáhajú naši partneri, či už sú to priamo riadené organizácie ministerstva a ich aktivity a veľká spolupráca s Detským fondom Organizácie Spojených národov (UNICEF). Prieskum Komenského inštitútu, ktorého výsledky boli prezentované sú pre nás ukazovateľom, ktorý nám pomôže lepšie a adresnejšie zamerať naše opatrenia a pomoc,“ priblížila riaditeľka Odboru inkluzívneho vzdelávania na ministerstve školstva Ivana Drangová.
„Sme radi, že aktivity, ktoré pripravujeme, priamo reagujú na výzvy, pomenované v rámci prieskumu. Pracujeme na tom, aby od začiatku nového školského roka v krajoch pôsobili tímy odborníkov, ktoré budú učiteľom a odborným zamestnancom škôl poskytovať priame metodické poradenstvo. Budú tiež školám poskytovať a sprostredkovávať na mieru šité vzdelávanie pre celé pedagogické kolektívy podľa ich aktuálnych potrieb. Nadväzujeme tým na aktivity, ktoré Štátny pedagogický ústav a Metodicko-pedagogické centrum realizovali už od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine,“ hovorí riaditeľka ŠPÚ Miroslava Hapalová
Vďaka spolupráci s UNICEF bude ŠPÚ realizovať napríklad tlač a distribúciu didaktických a učebných materiálov pre výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka, zabezpečenie služby tlmočenia pre školy pri komunikácií s rodičmi či organizovanie jazykových kurzov pre ukrajinských učiteľov, čo im umožní zamestnať sa na pozíciách pedagogických zamestnancov na Slovensku.
Podľa Komenského inštitútu je začlenenie ukrajinských detí do nášho vyučovacieho procesu veľkou výzvou. „Aby to prebehlo úspešne, je potrebné nastaviť kvalitnú stratégiu, ktorá sa zameriava nielen na adaptáciu ukrajinských detí, ale aj na podporu učiteľov v rámci tohto procesu. Dáta z aktuálneho prieskumu preto posunieme rezortu školstva na ďalšiu systematickú prácu s nimi,” dodáva na záver Zuzana Labašová z Komenského inštitútu.
