Komenského inštitút (Centrum environmentálnej a etickej výchovy ŽIVICA) sa v roku 2023 stal za Slovenskú republiku partnerom projektu Medzinárodného vyšehradského fondu s názvom “Učitelia pre udržateľnú budúcnosť”. Jeho hlavným cieľom je podporiť začlenenie tém globálneho vzdelávania, vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj a globálneho občianstva do prípravy budúcich učiteliek a učiteľov v krajinách Vyšehradskej skupiny a Rumunska.
Našou úlohou bolo na dvoch vysokých školách vzdelávajúcich budúcich učiteľov (Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzita Komenského v Bratislave) zmapovať, ako sú budúci učitelia pripravovaní na výučbu týchto tém. Tiež sme skúmali, ako tieto témy systematickejšie zapracovať do nášho vzdelávacieho systému, a ako by sa dalo inšpirovať príkladmi dobrej praxe z vysokých škôl v partnerských krajinách projektu – v Českej republike, v Maďarsku, v Poľsku a v Rumunsku.
Z výskumu, ktorý pozostával z rozhovorov s vedením relevantných fakúlt a pedagogických zamestnancov, ktorí sa venujú problematike globálneho vzdelávania a/alebo vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj, vyplynuli viaceré zaujímavé skutočnosti. Tieto budú súčasťou pripravovanej Správy za SR, na ktorej aktuálne pracujeme, a ktorá bude predstavená na jar 2025.
Radi by sme sa však s vami už teraz podelili o zaujímavý a inšpiratívny príbeh Univerzity Mateja Bela (UMB), ktorá má ambíciu stať sa tzv. Zelenou univerzitou.
UMB – Zelená univerzita
Na začiatku tohto príbehu bol cieľ, okrem iného, sa angažovanosť v rozvoji občianskej spoločnosti a dosahovať ciele dlhodobo udržateľného rozvoja. Ako sme sa dozvedeli počas rozhovorov, „udržateľnosť je explicitne formulovaná v strategickom zámere univerzity“ (do roku 2026), v rámci ktorého UMB plánuje zavádzať opatrenia zamerané na znižovanie energetickej náročnosti, zvyšovať podiel technológií s nízkou uhlíkovou stopou a s priaznivejším dopadom na životné prostredie, realizovať vodozádržné opatrenia vo svojich objektoch, vytvoriť Vodný program systému manažmentu dažďovej vody v objektoch a na pozemkoch UMB, navrhnúť dažďové záhrady, zvýšiť podiel a kvalitu zelene vo svojich exteriéroch, spraviť audit zelene na svojich pozemkoch, monitorovať invázne druhy, vytvárať oddychové zóny v exteriéroch UMB a podporiť cyklomobilitu zamestnancov a študentov prostredníctvom rozšírenia infraštruktúry (parkovacie miesta pre bicykle/kolobežky, budovanie dobíjacích staníc, bikesharing).
UMB každoročne prijíma akčný plán na podporu environmentálnej uvedomelosti s konkrétnymi aktivitami na daný rok. V minulosti sa škola zamerala na rozšírenie a optimalizáciu triedeného zberu, upravila smetné koše, obmedzila nákup balených vôd a zaviedla využívanie džbánov s vodou, zrealizovala swap oblečenia a kníh, deň darovania knihy, výrazne znížila spotrebu papiera vďaka digitalizácii alebo nákupom elektronických kníh. V exteriéri sa venovala výsadbe medonosných kvetov, kríkov a stromčekov, čisteniu Tajovského potoka a odstraňovaniu inváznych rastlín na území Laskomerskej doliny, tiež inštalovala stojany na bicykle. Na internátoch využila solárny systém na ohrev pitnej vody, úsporné žiarovky a senzorové osvetlenie chodieb. A čo taký „ekobufet“? Ten na UMB nájdete tiež, konkrétne na Pedagogickej fakulte. Plastové poháre v ňom nenájdete a uprednostnia vás, ak máte vlastný obal na jedlo, príp. ponúkajú obaly z bioplastov.
A čo v roku 2024?
Na rok 2024 si UMB za cieľ stanovila zapojiť sa do iniciatívy OSN The 2030 Agenda for Sustainable Development, začleniť do vzdelávania jej 17 cieľov a pokračovať v úspešnej iniciatíve Do práce na bicykli (v roku 2023 sa do nej zapojilo 15 tímov, 48 jednotlivcov, uskutočnilo sa 410 jázd, čo je 2 809,13 km na bicykli a ušetrilo sa celkovo 1 362,17 kg CO₂ za jún 2023). Pozornosť chce zamerať aj na zamestnancov univerzity – vytvoriť „eko-manuál“ pri organizácii podujatí a tzv. eko-kódex zamestnanca UMB, ktorý by nastavil pravidlá environmentálneho správania na pôde školy. UMB chce tiež podporovať udržateľné spotrebiteľské správanie – šírením informácií o lokálnych dodávateľoch ekologických výrobkov a služieb, vrátane produktov sociálnych podnikov cez interaktívnu „eko-mapu“ mesta Banská Bystrica s bezobalovými obchodmi, second-handmi, antikvariátmi, tržnicami, predajňami lokálnych potravín. Mapa bude vytvorená v spolupráci so študentmi univerzity.
UMB tiež plánuje pokračovať v kampani Race to Zero. Cieľom kampane je podporiť snahy o prechod na dekarbonizovanú ekonomiku, teda dosiahnuť nulové skleníkové plyny (rovnováhu medzi emisiami CO2 a ich pohlcovaním z atmosféry do tzv. „uhlíkových zachytávačov“, t. j. prírodných, príp. umelo vytvorených systémov schopných pohlcovať viac CO2, než dokážu vyprodukovať) najneskôr do polovice storočia, v súlade s globálnymi snahami o obmedzenie otepľovania na 1,5 °C. Do kampane je zapojených viac ako 420 univerzít a vysokých škôl na celom svete, ktoré sa zaväzujú stať sa uhlíkovo neutrálnymi najneskôr do roku 2050 a v období do 1 roka pripraviť stratégiu znižovania uhlíkových emisií. Práve UMB sa ako prvá na Slovensku prihlásila k tejto kampani a v roku 2022 prijala Akčný plán v rámci Race to Zero do roku 2050, ktorý sa premieta aj do plánov UMB na jednotlivé roky.
Náučný chodník aj zelení ambasádori
Projekt Zelenej univerzity musí mať aj svojich koordinátorov. Na UMB pôsobí tzv. Zelený tím UMB, ktorý tvoria členovia z vedenia univerzity, z rektorátu, a z jednotlivých fakúlt. Ich úlohou je koordinovať zelenú agendu univerzity a organizovať workshopy a podujatia zamerané na určitú eko tému a na zdieľanie skúseností s inými univerzitami.
A čo takí Zelení ambasádori? Že ste o nich ešte nepočuli? UMB má hneď 6. Sú to aktívni študenti z ekonomickej, právnickej, pedagogickej, prírodovedeckej fakulty a fakulty medzinárodných vzťahov. Spoločne šíria povedomie o enviro témach naprieč univerzitou, inšpirujú akademickú obec aj širokú verejnosť a zapájajú školu do rôznych zelených aktivít.
V marci napríklad ambasádori spustili dotazníkový prieskum medzi 175 respondentmi spomedzi študentov UMB, aby zmapovali aktuálnu situáciu, konkrétne spokojnosť s univerzitným areálom, s vnútornými priestormi univerzity (učebne, internáty, jedálne) a so zapojením univerzity do osvety o zelených témach. Z výsledkov vyplýva pozitívna správa – väčšina študentov UMB považuje zelené témy za veľmi dôležité. Prieskum však tiež ukázal, že najmenej boli študenti spokojní s vnútorným priestorom univerzity (priemerné hodnotenie 3,34 z 5), o niečo viac s univerzitným areálom (3,54 z 5), a najspokojnejší boli so zapojením UMB do zelených tém (3,63 z 5). Najväčšiu bariéru vo vzťahu k téme udržateľného rozvoja na UMB pre študentov predstavuje nedostatok finančných prostriedkov, ďalej je to pocit, že „sám nezmôžem nič“ a na treťom mieste je bariéra „ľudia okolo teba“. Aktivity a nástroje, ktoré študenti navrhujú zaviesť na podporu udržateľnejšieho správania na UMB, predstavuje vytvorenie oddychových zón s prvkami zelene, predaj kávy a čaju v bufetoch do vlastného pohára za zvýhodnenú cenu, predaj jedál v jedálňach, ktoré sa nepredajú v čase obeda za zvýhodnenú cenu, výsadba stromčekov v podobe aleje absolventov či organizovanie materiálnych zbierok pre ľudí v núdzi.
Údaje z prieskumu boli zozbierané v rámci projektu Klimatické átrium Mateja Bela, ktorý sa rozbehol v januári 2024. Cieľom je pokračovať vo zvyšovaní environmentálnej uvedomelosti nielen u študentov a zamestnancov UMB, ale aj u širokej verejnosti. Na tento účel je v pláne vybudovať komunitu a komunitný priestor – komunitné centrum (tzv. enviro-info bod), ktoré sa bude nachádzať v Klimatickom átriu. Na jeho vytvorení sa budú podieľať experti na problematiku ochrany klímy a životného prostredia zo spolupracujúcich organizácií v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja. Jedným z konkrétnych krokov tejto snahy bola revitalizácia Klimatického átria a otvorenie náučného chodníka, ktorý sa venuje vybraným enviro témam – Biodiverzita = mesto plné života, Supermarket pod oknom, V tieni stromov, Lepšia doprava = lepšie ovzdušie, Kompostovať môže každý, aj študent v meste, Dažďová záhrada. Chodník bol otvorený 30. mája 2024.
Projekt „Učitelia pre udržateľnú budúcnosť“ je kofinancovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom Vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Cieľom Fondu je rozvíjať koncept trvalo udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.