Výskum, mapujúci prípravu budúcich učiteľov v témach globálneho vzdelávania, je za nami a my máme k dispozícii jeho výsledky. Ponúkame Vám niekoľko zaujímavých informácií o tom, aké konkrétne prístupy a aktivity sa realizujú na Univerzite Mateja Bela a Univerzite Komenského, ktoré boli cieľovou skupinou nášho výskumu. Možno vám budú inšpiráciou ako pristupovať k téme globálneho vzdelávania v školskom prostredí.
„Globálne vzdelávanie je určitý prístup, akým sa dívame na človeka a na ľudstvo, na naše miesto vo svete, na naše vzťahy s inými ľuďmi, s inými kultúrami, so svetom prírody. Je to prístup ktorý má nadpredmetový charakter, Je to prístup k vzdelávaniu, ktorý zdôrazňuje aspekty globalizácie, ale kladie dôraz aj na multikultúrnu citlivosť, ľudskú dôstojnosť a medzigeneračnú spravodlivosť, na vzťahy medzi ľuďmi na globálnej úrovni. Pripravuje budúcich učiteľov k tomu, aby sa dokázali postaviť k problémom globalizácie kriticky a zároveň s pochopením. Čiže, ak chceme mať udržateľnú spoločnosť a žiť dobrý a dôstojný život v zdravom životnom prostredí, musíme mať pripravených kvalitných učiteľov, ktorí dokážu v školstve budovať kompetencie pre udržateľnosť.“
Takto znela odpoveď jedného z respondentov na otázku, čo si predstavuje pod pojmom globálne vzdelávanie.
- Aké kompetencie by však budúci učitelia v tejto téme mali mať?
- Ako ich na budúcu rolu učiteľa kvalitne pripraviť?
- Aké aktivity overené praxou v príprave budúcich učiteľov fungujú?
- Čo je kľúčové v modernizácii prípravy budúcich učiteľov?
Úlohou globálneho vzdelávania v príprave budúcich učiteľov je scitlivovať študentov v globálnych a prierezových témach, aby si uvedomovali potrebu práce s globálnymi cieľmi, aby si vedeli predstaviť ich prierezovosť a dokázali si vybrať to, čo sú schopní sprostredkovať žiakom a žiačkam v školskom prostredí. Výskum ukázal, že prierezové gramotnosti sa dnes vnímajú skôr okrajovo, ako dobrovoľná, nepovinná súčasť kurikula. Úlohou v príprave budúcich učiteľov preto je naučiť študentov, aby vnímali aprobačné predmety ako prostriedky, prostredníctvom ktorých dokážu sýtiť prierezové gramotnosti, ktoré nielen informujú, ale hlavne formujú osobnosť a charakter detí, a rozvíjajú zručnosti pre 21. storočie.
Ako na to?
Aktuálne uvažovanie v rámci prípravy budúcich učiteľov smeruje k dvom prístupom. Jedným je vytvorenie samostatného predmetu globálneho vzdelávania, ktorý by všakvyžadoval schválenie akademickým senátom, príp. zaradenie do akreditačného procesu. Druhým je integrácia globálneho vzdelávania do už existujúcich predmetov, teda zakomponovanie globálnych tém, a inovatívnych, zážitkových a aktívnych metód učenia (sa) do aktuálnych študijných programov. Ide napr. o zážitkové učenie, sociálne učenie, design thinking, projektové vyučovanie, PBL model, a nástroje ako radical candor a nenásilná komunikácia, ktoré sú aj dnes súčasťou niektorých dobrovoľne voliteľných predmetov. Snahou je flexibilná a adaptabilná príprava študentov zameraná na riešenie problémových situácií a adaptáciu na meniaci sa svet. Výsledkom aplikácie týchto metód je kompetenčne pripravený učiteľ, ktorý by mal ovládať teoretické aj praktické zručnosti, kritické myslenie a interdisciplinárny prístup, poznal by spôsob, akým o globálnych témach uvažovať a diskutovať.
Celkový prístup sa snaží kombinovať akademické vzdelávanie s praktickou angažovanosťou, aby sa u budúcich učiteľov podporil kritický, aktívny a sociálne uvedomelý prístup. Realizuje sa napr. aj prostredníctvommimoškolských aktivít, v rámci ktorých sa študenti zúčastňujú na programoch organizovaných v spolupráci s občianskymi združeniami a inštitúciami. Účasť v aktivitách im môže byť uznaná ako kredity.
Dôležité pre modernizáciu prípravy budúcich učiteľov je tiež vytváranie zmysluplných partnerstiev a sieťovanie sa s externými partnermi. Predovšetkým ide o spoluprácu s občianskymi združeniami, profesijnými organizáciami a partnermi zo súkromného sektora a tiež o otvorenie sa vysokých škôl internacionalizácii a globálnym perspektívam.
Aké zaujímavé predmety a aktivity prakticky fungujú na oslovených vysokých školách?
Predmet Zvedavé učenie, ktorý je v ponuke na UK. Ide o prepojenie reálnych skúseností s inováciami vo vzdelávaní s externými partnermi. Konkrétne ide o vyučovanie rôznych tém s následnou spoločnou reflexiou (jedna osoba vedie hodinu, druhá osoba je pozorovateľ a následne dáva spätnú väzbu). Podľa osloveného respondent “je pridanou hodnotou couching / mentoring, kde sa študent naučí dať konštruktívnu spätnú väzbu a robiť reflexiu, odohráva sa v bezpečnom prostredí, míľovými krokmi posúva ľudí ďalej k zmene vlastného prístupu k učeniu. Súčasťou predmetu je pravidelné portfólio s reflexiou, ktorú robí každý študent, je možné tak sledovať ako študent napreduje. Snahou je, aby bol predmet povinne voliteľný.“
Predmet Prierezové témy v edukácii, ktorý je vyučovaný na UMB, sa venuje nielen globálnemu vzdelávaniu, ale aj mediálnej, multikultúrnej a environmentálnej výchove, a ďalším prierezovým témam, ktoré smerujú k scitlivovaniu budúcich učiteľov a učiteliek na rôzne témy. Prierezové gramotnosti dopĺňajú tzv. meta gramotnosti, teda rozvoj charakteru a metakognície, s dôrazom na rozvíjanie kritického myslenia.
Service Learning, čo je stratégia učenia sa službou, využíva UMB na fakultnej aj univerzitnej úrovni už 10 rokov. UMB bola vôbec prvá vysoká škola na Slovensku, ktorá stratégiu Service Learning-u zaviedla do kurikula vysokoškolského vzdelávania a v súčasnosti ponúka viac ako 25 kurzov, ktoré sú založené na tejto stratégii. Je to spôsob experimentálneho učenia (sa), v rámci ktorého je teoretická príprava prepojená so získavaním praktických skúseností. Hlavnou snahou je cez aktivity študentov a ich projekty skvalitňovať život a poskytovať služby ľuďom v rôznych komunitách (seniorom, nezamestnaným, hendikepovaným,…). Cieľom je teda u študentov rozvíjať okrem akademických vedomostí a zručností aj občiansku angažovanosť – prostredníctvom service learning-u sa podarilo u študentov iniciovať, aby začali myslieť globálne, upustili od vlastných potrieb a začali si viac všímať komunitu, s ktorou žijú, mapovať jej potreby, a pokúsili sa cez ich projekty na tieto potreby reagovať.
Okrem toho UMB ponúka predmet Hry o planétu, ktorý je zameraný na globálne vzdelávanie, alebo predmet Limity intimity. V rámci dobrovoľnosti je v ponuke aktivita Študenti študentom, v ktorej študenti na deň vytvoria zaujímavý zážitkový program. Ten ponúknu buď základnej alebo strednej škole.
Cieľom na UK je zaviesť model projektové týždne, inšpirovaný celouniverzitným modelom na Tallin University, tzv. life projects. Ide o interdisciplinárne riešenie problému z praxe, ktoré je veľmi podobné spomínanému Service Learning-u. Projekt musí mať presah na riešenie problému z komunity. Momentálne sa čaká na odsúhlasenia využitia tohto modelu akreditačnou komisiou.
Prepojenie s neziskovým sektorom je možné dnes pozorovať napr. v oblasti lego robotiky, mikrobitov, implemenácie herných stratégií do vzdelávania (UK pripravuje v spolupráci s Impact Games krátkodobý intenzívny BIP kurz využívajúci inovatívne spôsoby výučby a učenia sa, v rámci ktorého budú spolupracovať učitelia a študenti učiaci sa programovať hry). Je kľúčové, aby mali budúci učitelia schopnosť napr. vytvoriť vzdelávaciu hru, aby tak deťom prinášali obsah zaujímavým spôsobom.
Dôležité je tiež prepojenie so súkromným sektorom, napr. Pixel Federation, Greenpower Slovensko a iné, kde môžu študenti vidieť reálnu prax, na ktorú majú pripravovať deti vo vzdelávacom procese. Tiež poskytujú konzultácie a kurzy v témach ako nastavenie skupinovej práce, otvorená komunikácia (princíp Radical Candor), využitie digitálnych technológií (microbity, vodivé farby, makey-makey).
Projekt „Učitelia pre udržateľnú budúcnosť“ je kofinancovaný vládami Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom Vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu.