Zľahčiť začleňovanie ukrajinských detí na slovenských školách by mohli aj posilnené kapacity psychológov, nielen pre deti, ale aj učiteľov. Pre nich je táto situácia ďalšou záťažou, s ktorou sa museli vyrovnať bez väčšej pomoci od štátu, zistil prieskum Komenského inštitútu.

Na slovenských pedagógov a pedagogičky je v ostatných troch rokoch kladený mimoriadny nápor. Najskôr sa museli vyrovnať s pandémiou a náročnými vzdelávacími podmienkami, ktoré s ňou súviseli, a potom prišla vojna na Ukrajine. Tá spôsobila príchod takého množstva utečencov na Slovensko, aké sme ešte nezažili.

Podľa prieskumu Komenského inštitútu, programu Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, má až polovica slovenských učiteľov skúsenosť s ukrajinským dieťaťom v triede. Opäť (tak ako v čase pandémie) musia hľadať nové spôsoby výučby, prispôsobovať výučbu nezvyčajným a novým okolnostiam, riešiť nové deti v kolektíve a možné komplikácie s tým spojené.

Bez systému

Aj ukrajinské deti sa na slovenských školách musia vysporiadať s mnohými výzvami: sú v úplne novom kultúrnom kontexte, kde platia pravidlá, ktoré nepoznajú, majú problém porozumieť jazyku, musia sa vysporiadať s neočakávaným a neplánovaným odchodom z domova, prichádzajú s traumami.

„Ako veľký problém vnímam to, že v minulom školskom roku, teda od marca do júna 2022, kedy slovenské školy zaznamenali skokový prílev ukrajinských detí, neexistoval organizovaný systém podpory učiteľov a vedenia škôl, ako s touto novou situáciou pracovať,” hovorí Zuzana Labašová z Komenského inštitútu.

Dodáva, že pritom netreba vymýšľať nič nové, sú totiž krajiny, ktoré nám môžu byť príkladom. „Stačí sa inšpirovať v Nemecku alebo v susednom Česku, kde už v marci vytvorilo ministerstvo školstva portál, ktorý pedagógom poskytoval komplexnú podporu, pokiaľ ide o začleňovanie cudzojazyčných detí, aktivity a metodiky na prácu s nimi. Spustené boli aj telefonické a e-mailové linky, na ktoré sa mohli školy k problematike ukrajinského konfliktu a jeho dopadu obracať.“

V škole a škôlke v Limbachu, obci neďaleko Bratislavy, majú s deťmi z Ukrajiny bohaté skúsenosti. Vďaka Lucii Gomez, ktorá tam prevádzkuje škôlku, žije v dedine veľká ukrajinská rodina.

Najväčšia „ťarcha“ je však na Lucii, ktorá rodine prenechala spodnú časť svojho domu a výrazne sa podieľa aj na výchove detí. „Najťažšie pre mňa bolo riešiť susedov, ľudí, ktorí sa snažili pomôcť,“ vraví paradoxne pani Goméz a vysvetľuje: „Mali pocit, že Ukrajinci im dávajú málo najavo svoju vďačnosť. Musela som teda všetkým vysvetľovať, že sú to traumatizovaní ľudia, ktorí reagujú inak, ako by sme očakávali. Sú nesmierne vďační a zároveň je pre nich ťažké túto pomoc prijímať.“

Mali pocit, že Ukrajinci im dávajú málo najavo svoju vďačnosť. Musela som teda všetkým vysvetľovať, že sú to traumatizovaní ľudia, ktorí reagujú inak, ako by sme očakávali.

poriť si na dôchodok cez kapitálové trhy a na akciových trhoch. Pre nás to bolo dlho len o tom, že sme mali jednu banku, jednu poisťovňu a šetrili sme iba v banke. 

Druhou vecou je aj to, že ani mladí ľudia nemajú dostatočný záujem o svoje peniaze. Absentuje finančné plánovanie. Bežne sa stáva, že sa roky nezaujímajú, ako sú investované ich peniaze v druhom pilieri.

Každý z nás predsa chce byť sebestačný a ak sme na niekom totálne závislí, robíme všetko, čo sa dá, aby sme to zmenili. A rovnako je to aj s ukrajinskými utečencami.

Dvojnásobná trauma

Lucia vie, ako sa k Ukrajincom správať aj preto, že to nie sú ani zďaleka prví ľudia v núdzi, ktorým s nasadením pomáha. Výrazne sa angažovala už počas prvej krízy pred ôsmimi rokmi.

Z deviatich detí Nade a Vasyľa sú traja škôlkari. Tí navštevovali Luciinu škôlku. Ostatní chodia do školy, ktorá je hneď oproti domu. „Tieto naše deti nie sú celkom tradičné, oni sú totiž dvojnásobne traumatizované. Najskôr mali problémy v rodinách, pre ktoré sa dostali do pestúnskej starostlivosti, a teraz sú z nich utečenci. Oni sú priamo z Donbasu a vo vojne tam žijú vlastne už osem rokov,“ vysvetľuje Lucia Goméz s tým, že výchova týchto detí nie je jednoduchá a potrebujú jasné hranice.

Niektoré pravidlá im treba zopakovať viackrát, ale keď pochopia, čo sa od nich očakáva, sú ako každé iné dieťa. Priveľa opatrnosti, respektíve obava z ráznejšej komunikácie, nie je správnou cestou. „Staršie deti mali v škole nejaké problémy, ale dozvedeli sme sa o nich pomerne neskoro. Učitelia to nechávali „zbierať“ a potom to v jednom momente „vybuchlo“. Toto ale nie je dobré. Vysvetlila som im, aby nám ihneď, ako sa nejaké problémy objavia, dali vedieť. Jedine tak sa dá predchádzať vážnejším problémom,“ vraví Lucia.

Priveľa opatrnosti, respektíve obava z ráznejšej komunikácie, nie je správnou cestou.

Lucia Goméz sa v Limbachu stará aj o osvetu. Buduje tam podpornú sieť, edukuje miestnych. „My vlastne scitlivujeme aj okolie, dedinu. Ľuďom vysvetľujeme, s čím sa oni musia boriť, ako sa asi cítia, ako im majú pomáhať,“ dodáva.

Individuálny prístup?

Z výskumu Komenského inštitútu, ktorý na reprezentatívnej vzorke viac ako 6-tisíc učiteľov vypracovala agentúra FOCUS, vyplýva, že ukrajinské deti sa pomerne dobre dokážu začleňovať do slovenských škôl.

Zber dát vznikol v spolupráci s EduPage a až 77 percent pedagógov uviedlo, že ukrajinskí žiaci vytvárajú priateľstvá s neukrajinskými spolužiakmi. Na druhej strane však učitelia poukazujú aj na výzvy, s ktorými sa u nových žiakov stretávajú: nezáujem vzdelávať sa v slovenčine,  ich psychická nepohoda, trauma vyvolaná vojnou a podobne.

Ministerstvo školstva aktuálne eviduje v slovenskom vzdelávacom systéme 10 448 ukrajinských detí (údaje k 31.5.2022). „Každé z nich si so sebou do našej krajiny prinieslo svoj unikátny, špecifický príbeh a v ideálnom svete by každé z nich dostalo individuálny prístup. Žiaľ, nedokážeme zacieliť systémové opatrenia na každé jedno z týchto detí samostatne. Práve preto nám však pomáhajú naši partneri, či už sú to priamo riadené organizácie ministerstva a ich aktivity a veľká spolupráca s Detským fondom Organizácie Spojených národov (UNICEF). Prieskum Komenského inštitútu, ktorého výsledky boli prezentované sú pre nás ukazovateľom, ktorý nám pomôže lepšie a adresnejšie zamerať naše opatrenia a pomoc,“ priblížila riaditeľka Odboru inkluzívneho vzdelávania na ministerstve školstva Ivana Drangová.

Odborníci sa domnievajú, že za nezáujmom detí učiť sa po slovensky je aj obrovská túžba vrátiť sa domov. To potvrdzujú aj Vasyľ a Naďa: „Naše mladšie deti sa prispôsobujú oveľa lepšie. Najmladšie má tri roky a ono si vlastne ani na nič iné nepamätá. So staršími, školákmi, je to horšie. Vravia, že načo sa  budú učiť po slovensky, keď sú tu len na chvíľu. Veria, že sa čoskoro vrátia domov.“

Psychologická pomoc

Žiaľ, vývoj na Ukrajine zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by sa toto želanie ukrajinských detí mohlo tak skoro naplniť. Lucia Gomez sa s Vasyľom a Naďou dohodla, že im prenajme dolnú časť domu i na ďalší školský rok.

Aj ona vraví, že nielen jazyková, ale aj psychologická pomoc pri začleňovaní a vzdelávaní týchto detí je viac než potrebná. „My ju našťastie máme a často využívame. Nikdy sme totiž neboli klasický prípad, mali sme veľa pomoci aj sociálnej aj psychologickej. Táto rodina k nám totiž prišla cez organizáciu Úsmev ako dar, s ktorou roky spolupracujem, a ak sa vyskytol problém, hneď som im volala. Poslali mi potom psychologičku, s ktorou sme problém riešili,“ vraví Lucia.

Psychologická pomoc by mala byť samozrejmosťou na každej škole, kde majú deti z Ukrajiny, aj podľa manažérky Komenského inštitútu Zuzany Labašovej. Pomohlo by to nielen deťom. „Treba povedať, že ju potrebujú aj pedagogičky a pedagógovia. Aktuálna situácia je pre nich totiž ďalšou záťažou, ktorú potrebujú riešiť, kde musia investovať energiu naviac a ktorá sa vymyká bežnej výučbe. Prieskum ukázal, že až štvrtina opýtaných pedagógov vníma potrebu psychosociálnej podpory pre ukrajinských žiakov a 16 percent opýtaných pedagógov by privítalo psychologickú podporu pre pedagógov a odborných zamestnancov,“ vraví.

Príležitosť na nápravu

Počas leta má ministerstvo školstva a jeho organizácie ideálnu príležitosť pripraviť nový školský rok tak, aby bol jednoduchší nielen pre deti, ale aj pre učiteľov.

Dobrou správou je, že vďaka spolupráci s UNICEF ŠPÚ realizuje napríklad tlač a distribúciu didaktických a učebných materiálov pre výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka, plánuje zabezpečiť tlmočenie pre školy pri komunikácií s rodičmi či organizovanie jazykových kurzov pre ukrajinských učiteľov, čo im umožní zamestnať sa na pozíciách pedagogických zamestnancov na Slovensku.

Aktuálna situácia je pre učiteľov totiž ďalšou záťažou, ktorú potrebujú riešiť, kde musia investovať energiu naviac a ktorá sa vymyká bežnej výučbe.

Štátny pedagogický ústav sľubuje, že v novom školskom roku budú posilnené aj kapacity súvisiace so psychologickou pomocou. Pripravuje poradenstvo a vzdelávanie pre pracovníkov zariadení sociálnych služieb pre deti a rodinu, detských skupín a podobne. Pomoc plánuje tiež vyhodnocovať a teda pravidelne monitorovať kvalitu integrácie ukrajinských detí do vzdelávacieho systému na Slovensku.

„Slovensko dlhodobo nemá koncepciu, ako začleňovať inojazyčné deti do nášho vzdelávacieho systému a táto kríza to naplno odhalila. My nie sme krajina, kde sa bežne vyskytujú deti z rôznych prostredí ako napríklad Veľká Británia alebo USA. Nemáme učebnice, ani systém výučby slovenčiny ako druhého cudzieho jazyka. Berme to ako príležitosť napraviť to,“ uzatvára Zuzana Labašová.

Páčil sa vám tento článok? Viac podobného obsahu nájdete na našom portáli čierna labuť.