Komenského inštitút Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica sa svojimi aktivitami snaží prispieť k zmene vzdelávacieho systému na Slovensku tak, aby reflektoval potreby žiakov aj pedagógov. Nedávno realizoval dotazníkový prieskum medzi študentmi druhého stupňa základných škôl a stredoškolákmi zameraný na ich predstavu o ideálnej škole. Výsledky zverejňuje pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Odpovede poslalo 1 310 žiakov, z ktorých vyplývajú viaceré zaujímavé skutočnosti.
„Zisťovali sme, ako sú mladí ľudia spokojní vo svojich školách a čo by sa podľa nich mohlo zmeniť. Výsledky nie sú veľmi potešujúce. Ukázalo sa, že až štvrtina žiakov má pocit, že ich učitelia neberú vážne. Väčšina z nich – 58% žiakov si dokonca myslí, že na vyučovaní nemá priestor na rozvoj tvorivosti, talentov a spolupráce so spolužiakmi,“ vraví manažérka Komenského inštitútu Zuzana Labašová.
Tento nereprezentatívny prieskum potvrdil to, čo hovoria oveľa komplexnejšie výskumy na tieto témy. Na základe výsledkov PISA testovania sa ukazuje, že slovenskí tínedžeri nemajú veľa sebavedomia. Každý druhý si myslí, že sa nedokáže prispôsobiť novým situáciám a pracovať v strese či pod tlakom. Tínedžeri zo Slovenska sa umiestnili na poslednom mieste spomedzi všetkých 63 krajín v otázke akcieschopnosti!
„Nevieme pracovať v skupinách a nemáme kritické myslenie. Nevieme povedať svoj názor, a ak aj vieme, nepovieme ho, pretože sme zhadzovaní. Zmeňme to,” napísala v prieskume Komenského inštitútu 17-ročná žiačka z Prešovského kraja. „Škola nemá byť len o memorovaní vedomostí a skúšaní, ale má rozvíjať aj prácu v skupine, tvorivosť, hodnoty a budovať priateľstvá a vzťahy,” myslí si 19-ročná študentka z Bratislavy.
Náš vzdelávací systém je stále postavený viac na memorovaní vedomostí, ako na rozvíjaní zručností potrebných pre súčasný život. Pritom sa ukazuje, že aj samotní žiaci by privítali, ak by to bolo naopak.
„Priemerná známka, ktorú by podľa nášho prieskumu dali študenti svojej škole, by bola niekde medzi dvojkou a trojkou. Alarmujúce je, že viac než polovica respondentov (51,1%) si myslí, že škola ich neučí, ako byť rozhodní, alebo ako nadobúdať sebakontrolu,“ dodáva Zuzana Labašová. Jej slová potvrdzuje aj sociologička Lýdia Marošiová, ktorá vysvetľuje, v čom je najväčší problémom školstva zameraného najmä na memorovanie: „Žiakom chýba sebavedomie, neveria si, veľakrát ani nepoznajú svoje schopnosti, ktoré nie sú programovo rozvíjané.”
Drvivá väčšina žiakov na Slovensku sa učí pre známky a ako ukázal dávnejší prieskum Komenského inštitútu a Centra vzdelávacích analýz, väčšina učiteľov ani v čase pandémie nedokázala motivovať žiakov inak ako známkami. Podľa zistení Centra pedagogického výskumu Univerzity Komenského sa len 6,8 % žiakov 2. stupňa teší z poznávania, zvyšok motivujú známky či strach z neúspechu! Za všetky odpovede z aktuálneho prieskumu Komenského inštitútu medzi žiakmi ešte jedna od 18-ročnej študentky zo Žilinského kraja: „Je dobré, aby dospelí chápali, čo žiaci potrebujú, že to nie je len o odbornosti. My študenti potrebujeme prax, potrebujeme viac vedieť o veciach v živote, niečo o láske, sebakontrole, sebavedomí, zvýšiť si finančné poznatky. Sme dlhé hodiny v škole a voľný čas trávime učením. Je to o ničom.“
Komenského inštitút dlhodobo podporuje učiteľov, aby sa slovenský vzdelávací systém posunul k väčšiemu rozvoju kompetencií. Výnimočných pedagógov, ktorí učia inovatívne oceňuje cenou Učiteľ Slovenska. Jednou z aktuálnych aktivít Komenského inštitútu, ktorá má prispieť k zmene, je aj vydanie knihy Škola podľa našich predstáv: Učiť sa, ako sa to páči nám. Napísali ju žiačky berlínskej inovatívnej školy ESBZ (Evangelische Schule Berlin Zentrum) vo veku 13, 14 a 15 rokov. Autorky Alma de Zarate, Jamila Tressel a Lara-Luna Ehrenschneider týmto prispeli do debaty o školstve a vzdelávaní, ktorú väčšinou vedú dospelí (politici, učitelia či rodičia). Kniha sa aktuálne dostala na pulty kníhkupectiev a dá sa zakúpiť aj v eshope Živice.
