Aj keď je pedagogická profesia u nás v rodine tradíciou, k učiteľovaniu som sa dostal náhodou.   

Po absolvovaní gymnázia v Banskej Štiavnici, som bol rozhodnutý, že budem pracovať a nechcem viac študovať. Nakoniec som sa nechal rodičmi presvedčiť a išiel som na vysokú školu. UMB, odbor Krajinná ekológia a jeho pedagógovia ma posilnili v predstavách o potrebe ochrany životného prostredia a dôležitosti individuálneho lokálneho konania. Počas štúdia som začal pracovať v nábytkárskej firme v Krupine, aby som si vyplnil čas čakania na odložené štátnice. Po ukončení štúdia som odišiel z firmy a na pár mesiacov aj zo Slovenska.

Po návrate na Slovensko som sa dozvedel o pracovnej pozícii v Špeciálnej základnej škole u nás, v Banskej Štiavnici. Povedal som si, že načas vyskúšam toto povolanie. Už po pár mesiacoch som vedel, že sa to pre mňa stalo koníčkom a poslaním a našiel som sa v tejto profesii, pretože ma to baví a vraj mi to aj ide ☺. V priebehu troch rokov som si doplnil vzdelanie o DPŠ na UMB Banská Bystrica s TU Zvolen a v ďalších dvoch rokoch o špeciálnu pedagogiku v Žiline, pod UK v Bratislave. 

Dnes som už so školstvom a deťmi úzko spätý a aj cez prázdniny myslím väčšinu času na žiakov a školský život. Posledné roky som triednym učiteľom tých najstarších žiakov na škole, koordinátorom environmentálnych projektov, školským „ítéčkárom“ a vedúcim šípkarského krúžku. 

Počas mojej skoro desaťročnej práce vychádzam najmä z definície pedagóg = sprievodca dieťaťa. Žiakom sa snažím byť sprievodcom a pomocníkom v rade životných situácií. Myslím, že viac ako množstvo vedomostí je pre nich prínosná práve príprava na praktický život v spoločnosti. 

Najviac ma tešia stretnutia s bývalými žiakmi, pretrvávajúce priateľstvá a občasné maily, čo dostanem od bývalých absolventov. A samozrejme ich úspechy v osobnom a profesijnom živote.

Okrem školy ešte svoj čas delím medzi manželku, dve deti a pár tisíc včielok.