Celý život žijem v Košiciach. Od detstva som túžila byť učiteľkou. Život zariadil veci tak, aby som na PF UPJŠ v Košiciach vyštudovala najprv vedecký smer – Teoretickú kybernetiku. Vďaka tomu som sa dostala zo softvérovej firmy do školstva ako správca prvých počítačov na škole, ktorá šla odvážne do úplne neznámeho.

Doplnkové štúdium – učiteľstvo som si urobila dodatočne, aby sa môj detský sen mohol stať skutočnosťou. Popri správe prvých počítačov som začala učiť matematiku a informatiku na ZŠ. Po troch rokoch, keď sa počítače začali využívať na školách stále viac, som sa presunula na gymnázium, kde učím dodnes informatiku a robotiku na plný úväzok.

Popri učeniu a správe stále pribúdajúceho počtu počítačov som sa chcela venovať aj žiakom v ich voľnom čase v rámci krúžkov robotiky a tanca. Stavebnice lego boli veľkým lákadlom nie len pre mňa, ale aj pre žiakov. Od roku 2007 sme trávili s legom v škole, táboroch, na sústredeniach mnoho spoločných hodín, aby si mohli navrhovať, konštruovať a programovať úžasné autonómne modely.

Vďaka vlastnej kreativite a odhodlanému úsiliu precestovali mnohí žiaci so mnou viaceré krajiny na robotické súťaže. Od ukončenia vysokej školy sa neustále vzdelávam a hľadám možnosti novej inšpirácie, nových foriem a metód učenia. Verím, že ani ročným programom v Komenského inštitúte moje vzdelávanie neskončí. Som presvedčená, že každý žiak je v niečom výnimočný a rada by som podporovala a rozvíjala ich jedinečnosť maximálne ako je to možné. Najradšej by som žiakov nehodnotila za ich prácu známkami. Ak ich musím hodnotiť, som zástanca percentuálneho hodnotenia, ktoré sa nesnaží rôznorodosť žiakov začleniť do 5 škatuliek. Mojim veľkým a najdlhšie trvajúcim hobby je tanec – mnohé chvíle venujem vymýšľaniu a nácviku choreografií v tanečnej škole. Rada relaxujem pri bicyklovaní, plávaní, v prírode a pri motivačných knihách. Najnovšou záľubou je kváskovanie.