Som rodáčkou z Michaloviec, no teraz je mojim domovom malebná dedinka Zalužice, kde sa zrkadlí pokoj Zemplínskej šíravy – presne taký, aký sa snažím preniesť do svojho učiteľského poslania. Môj život by som nazvala príbehom rozhodnutí, ktoré sa niekedy nerodia z “rozumu”, ale zo srdca. Opustila som strednú školu v meste a vymenila ju za triedy v malej obci Vrbnica, kde sa venujem deťom z rómskej komunity. Nie preto, že by to bolo jednoduché – ale preto, že je to pre mňa dôležité a má to pre mňa zmysel.
V prostredí, kde sa slová ako porozumenie, dôvera a rodinná atmosféra stávajú každodennou realitou, nachádzam aj svoj hlbší zmysel nie len ako učiteľka, ale aj ako človek. Milujem byť obklopená vlastnými i školskými deťmi – ich úprimnosť, láska a nadšenie sa stali mojim kompasom. Zbožňujem ich inakosť a rozdielnosť, pretože mi mnoho zrkadlia a otvárajú mi brány do sveta inklúzie, rešpektu a rovnosti, čo som si zamilovala aj počas štúdia špeciálnej pedagogiky. Pôvodne som bola učiteľkou anglického a nemeckého jazyka, dnes sa snažím byť viac sprievodkyňou detí na ceste k pochopeniu, že inakosť nie je prekážkou, ale darom. Hľadám skôr cesty, ktoré spájajú a nie rozdeľujú – cesty k srdciam tých, ktorí možno v živote nemali rovnaký štart, ale zaslúžia si dôjsť do cieľa.

Verím, že moja prítomnosť v Komenského inštitúte nie je náhodná, že je pokračovaním príbehu, ktorý hovorí, že skutočný učiteľ by mal meniť srdcia všetkých.