Janíčko a Marienka. Rozprávková klasika. Alebo príbeh o nepripravenosti na život tam vonku s takmer tragickým koncom, ktorý vyvoláva znepokojivé otázky.
Čo mali vedieť predtým, ako sa vyberú do lesa? Mali dostatočne rozvinutú schopnosť sebaovládania? Poznali svoje silné stránky? A iné, no možno najdôležitejšie: pripravili ich tí, čo ich poslali do lesa, dostatočne na to, aby zvládli náročné situácie, ktoré ich čakali?
Preto sa mojím projektom pokúšam zlepšiť pripravenosť dnešných Janíčkov a Marienok na život po ZŠ.
Ciele môjho projektu, ktorý som robil s kolegom Jánom Smolkom vychádzajú z potrieb, ktoré sme videli u našich žiakov (žiaci 9. ročníka na základnej škole):
- neistota ohľadom ich budúcnosti, toho, čo by chceli v živote robiť, v čom sú dobrí
- nejasná predstava toho, ako dosiahnuť úspech – prežiť šťastný život
- nedostatočná predstava o tom, ako to v živote chodí – práca, rodina, voľný čas
- neuvedomenie si toho, že ich budúcnosť je hlavne v ich rukách
Preto sme našim projektom sledovali tieto ciele:
- mladí ľudia budú lepšie vedieť v čom sú dobrí a čo ich zaujíma
- pozitívne sa zmení ich postoj k tomu, že svoj život môžu ovplyvňovať učením sa a pracovaním na sebe
- zodpovednejšie si zvolia svoju strednú školu
Ako to prebiehalo? (Viac si môžete pozrieť v súbore: atestačná práca)
Najprv žiaci absolvovali 3 dni pracovných aktivít v rôznych firmách. Oslovili sme rôzne firmy v okolí školy a dohodli sa s nimi, že žiaci si u nich môžu vyskúšať rôzne pracovné činnosti.
1. deň si vyskúšali prácu, na ktorú nepotrebujú vzdelanie (napr.: upratovanie, pomocná práca v kuchyni, práca na družstve…),
2. deň prácu, na ktorú potrebujú stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie (napr.: autoservis, vychovávateľka, čašníčka, úradník na obecnom úrade,… )
3. deň sú bez práce, robia VPP – verejnoprospešné práce na obecnom úrade. Každý žiak dostal pred začatím práce 2 dotazníky – jeden dal zamestnávateľovi (ten má ohodnotiť jeho prácu), v druhom mal otázky k svojej práci, na ktoré mal zistiť odpoveď.
Po skončení pracovného dňa nasledovala reflexia. Počas nej žiaci zdieľajú, ako sa mali, aké z toho majú pocity., čo si z toho odnášajú. Rozprávajú o svojich prácach, čo o nich zistili, koľko sa tam zarába, aké vzdelanie je k tomu potrebné, atď. Potom dostali rovnaký dotazník, ako vyplnil ich zamestnávateľ, v ktorom sa majú ohodnotiť. Nasleduje porovnanie svojho hodnotenia a hodnotenia ich zamestnávateľa. Záverečná diskusia.
Po týchto troch pracovných dňoch nasledoval 3-dňový zážitkový pobyt na chate. Počas neho pomocou zážitkových aktivít sme ďalej reflektovali a rozoberali, čo žiaci zažili, hľadáme, v čom sú dobrí, ich silné stránky a ako prebudiť ich vnútornú motiváciu, aby pracovali sami na sebe.
V rámci pobytu na chate sa uskutočnili tieto aktivity: reflexia troch pracovných dní, veľká zážitková hra, nočná hra s reflexiou, čítanie listu od minuloročných deviatakov, rôzne práce – varenie, rúbanie dreva, zážitkové vyučovanie rôznych predmetov: matematika, anglický jazyk, náboženstvo, zdravoveda – so zameraním na prax a uvedomenie si dôležitosti vlastnej aktivity a práce na sebe.
Po zážitkovom pobyte prebehlo ešte 8 hodinových stretnutí (raz týždenne) so žiakmi zamerané na osobnostný rast, silné stránky, budúce povolanie a spoluprácu s rodičmi. Počas týchto stretnutí sme čerpali hlavne z teórie psychologičky C. S. Dweckovej – Nastavenie mysle, a z práce kouča a mentora Jana Műhlfeita.