Moja mama vraj bola výborná učiteľka. Neviem to posúdiť, nikdy ma neučila, no ako učiteľské dieťa som sa zaprisahala, že týmto smerom nikdy nepôjdem. Prvýkrát sa mi vesmír vysmial, keď som pre slabé matematické bunky musela zabudnúť na ekonomiku a namiesto nej som začala študovať slovenčinu. Po škole som vytrvalo vzdorovala a mnohé roky pracovala v súkromnej sfére, aby som nakoniec – ako matka dvoch detí – vyhodnotila, že organizácia prázdnin je nad moje sily a buď sa vydám na učiteľskú dráhu alebo vyhorím. “Z núdze cnosť” hovorí sa, keď sa vám vesmír smeje. V mojom prípade sa z núdze stalo najlepšie životné rozhodnutie. Pôsobím v neveľkej základnej škole, kde každého žiaka poznáme po mene a máme k sebe blízko. Dlho som si nahovárala, že s mojimi skúsenosťami budem pre deti úžasnou inšpiráciou. Napokon som pochopila, že v skutočnosti sa deti sa stali nesmiernou inšpiráciou pre mňa. Byť pedagógom mi otvorilo možnosť povýšiť svoje koníčky na profesiu. Odjakživa rada čítam, kedysi som veľa písala a v posledných rokoch nám celej rodine učarovali spoločenské hry. V škole neustále niečo čítame, žiacke slohové práce ma opäť podnietili k vlastnému písaniu a s deťmi sme založili Herný klub, kde v piatok poobede hráme strategické hry. V ktorej inej práci sa môžete hrať? Mojím osobným pedagogickým cieľom je hľadať balans medzi vyžadovanými vedomosťami a ponúkanými zážitkami. Áno, deti musíte pripraviť na Testovanie a prijímacie skúšky, ale to, čo si zo základnej školy skutočne zapamätajú, sú zážitky. Zábava pri turnaji v spoločenských hrách; “prespávačka” v triede; ocenenie za vlastný literárny text; kniha, ktorú pani učiteľka priniesla z domácej knižnice či vlastnoručne upečená palacinka v rámci projektu o jedle. V živote sa vám pravdepodobne viac zíde schopnosť upiecť palacinku, ako schopnosť do posledného vymenovať diela, ktoré napísal Janko Kráľ. Moja mama vraj bola výborná učiteľka. Ja sa zatiaľ snažím stať aspoň obstojnou učiteľkou. Moji žiaci mi celkom určite držia palce.