K učiteľskému povolaniu som inklinovala odmala. Dnes pôsobím ako učiteľka a zástupkyňa riaditeľa pre 1. stupeň ZŠ a školský klub detí. Za najkrajšiu odmenu vo svojej práci považujem chvíle, keď rodičia hovoria, že ich dieťa by najradšej chodilo do školy aj cez prázdniny.

Snažím sa vytvárať prostredie, v ktorom sa každé dieťa cíti bezpečne, dôležité a prijaté. Žiakov prijímam takých, akí sú, s rešpektom k ich jedinečnosti aj vnútornému prežívaniu. Učím ich zodpovednosti za vlastné učenie a správanie, no zároveň im ponechávam priestor na chyby, z ktorých môžu rásť. Nemám problémových žiakov. Pre mňa sú všetky deti výnimočné.

Blízke je mi formatívne hodnotenie, charakterové vzdelávanie a inklúzia. Vediem deti k empatii, vzájomnému rešpektu, prijímaniu odlišností a schopnosti vidieť hodnotu v sebe aj v druhých. Verím, že úspešné môže byť každé dieťa, ak mu vytvoríme vhodné podmienky na učenie a rast.

Rada učím láskavo, inovatívne a zážitkovo. Overujem zavádzanie nového kurikula, učím matematiku Hejného metódou, využívam rovesnícke učenie a prepájam školu s rodinou i komunitou. Podporujem kolegov v hľadaní nových ciest vzdelávania a usilujem sa ukazovať krásu i spoločenský význam učiteľského povolania.

V Komenského inštitúte sa venujem projektu zameranému na formatívne hodnotenie. Mojou víziou je prispieť k tomu, aby školy budovali kultúru dôvery, v ktorej hodnotenie podporuje učenie, chyba je prirodzenou súčasťou rastu a každé dieťa môže zažiť pocit úspechu. Verím, že budúcnosť vzdelávania stojí na láskavosti, odvahe meniť zaužívané postupy a na presvedčení, že škola môže byť miestom, kam deti chodia s radosťou.