Pôsobím na Základnej škole v Pezinku, kde na 2. stupni vyučujem biológiu a chémiu. Každodenná pedagogická prax ma učí reflexii, trpezlivosti a pokore pred tým, že dobrý učiteľ neprestáva byť žiakom. Rada sa vzdelávam a hľadám nové nápady, ako v deťoch prebudiť prirodzenú zvedavosť, chuť bádať a premýšľať v súvislostiach.

Rovnako dôležité ako učivo je však pre mňa to, ako sa deti v škole cítia a aké vzťahy spolu vytvárame. Záleží mi na tom, aby sme vnímali potreby každého jedného z nich. V triede sa snažím vytvárať priestor, kde spoločné dohody dávajú zmysel, deti zažívajú autonómiu a nemusia sa báť urobiť chybu. Zvlášť citlivo vnímam obdobie prechodu z prvého na druhý stupeň, ktoré si vyžaduje veľkú dávku porozumenia a bezpečia.

Spoločne s kolegami sa snažíme prepájať prvý a druhý stupeň tak, aby sa u nás každé dieťa cítilo prijaté a vítané. Je pre mňa dôležité, aby aj rodičia vnímali školu ako otvorený priestor na dialóg. Keď sa navzájom počúvame, bez hodnotenia a s rešpektom k potrebám rodiny i školy, dokážeme deťom vytvoriť stabilné zázemie, v ktorom môžu naplno rozvíjať svoj potenciál.