Učiteľstvo je pre mňa neustále hľadanie. Hľadanie toho, čo sa skrýva pod povrchom – za známkou, správaním, mlčaním či nečakanou reakciou. Fascinuje ma objavovať skryté zákutia detských duší a zisťovať, čo stojí za ich slovami, reakciami a správaním. Každé dieťa je pre mňa neopakovateľná nálož energie, emócií a zážitkov. Za výsledkom preto vždy hľadám najprv ČLOVEKA.

Vyštudovala som slovenský a nemecký jazyk, neskôr som si doplnila primárne vzdelávanie a anglický jazyk pre 1. stupeň. Mojou novou výzvou je pozícia zástupkyne riaditeľa na základnej škole v Domaniži, ktorú vnímam ako možnosť ovplyvňovať každodenné fungovanie školy a postupne meniť veci k lepšiemu. Som učiteľka, ale aj manželka a matka, preto viem, že dokonalé riešenia neexistujú – no rešpekt a skutočný záujem o človeka dokážu robiť zázraky.

Škola podľa mňa nemá byť miestom, kde sa všetko točí okolo výkonu a množstva vedomostí. Mala by byť miestom, kde dieťa dokáže povedať „neviem“ bez strachu, kde cíti, že ho niekto naozaj vidí, zaujíma sa oň. Takúto školu ale môžu vytvárať len učitelia, ktorí sami majú z čoho čerpať. Duševné zdravie pedagógov preto vnímam ako veľmi dôležitú tému, ktorej sa venujem aj v projekte Komenského inštitútu, kde chcem hľadať ďalšie spôsoby, ako vytvárať školu, v ktorej sa žiaci aj učitelia cítia bezpečne, prijato a o kúsok lepšie.