Som učiteľka slovenského jazyka a občianskej náuky a patrím k tým, ktorí majú stále potrebu niečo vymýšľať, skúšať a občas si tým vyrobiť viac práce, než bolo pôvodne potrebné. Baví ma, keď sa z „otvorte si učebnice na strane 42“ stane diskusia, projekt alebo nápad, ktorý žije ešte dlho po zazvonení. Verím, že dobrá škola nemá pripravovať deti iba na najbližšiu písomku, ale na svet, ktorý sa mení možno rýchlejšie, než stíhame prepisovať učebnice. Preto chcem, aby sa moji žiaci nebáli nových možností, ale zároveň pri nich nezabúdali používať to najdôležitejšie – vlastnú hlavu. Snažím sa vytvárať im priestor na kritické myslenie, tvorivosť, zvedavosť a obyčajný ľudský rozhovor.

V poslednom období mi do učiteľského sveta výrazne vstúpila umelá inteligencia. Nechcem pred ňou zatvárať dvere triedy. Oveľa viac ma zaujíma, ako ju naučiť používať žiakov tak, aby nepremýšľala za nich, ale aby im bola dobrým pomocníkom pri učení, tvorení a hľadaní odpovedí. A zároveň sa to stále učím aj ja.

Do Komenského inštitútu prichádzam s množstvom nápadov, otázok a asi aj s trochou chaosu. Chcem sa naučiť svoje nápady lepšie premieňať na veci, ktoré naozaj fungujú a popritom zistiť, kam sa ako učiteľka dokážem posunúť.