Učiteľkou som chcela byť s malými prestávkami už od predškolského veku. Vzorom mi bola mama, ktorá sa z chemickej inžinierky stala učiteľkou. Túto prácu milovala a (ne)nápadne ju v mojej prítomnosti propagovala. Takže voľba povolania nebola ťažká a vysokoškolské štúdium som absolvovala na UPJŠ v Košiciach.

Po skončení vysokej školy som sa ocitla na ZŠ, ktorú som sama navštevovala ako dieťa. Chýbal mi ale ruch mesta, a tak som sa zabývala v Košiciach a učila pár kilometrov ďalej – v Družstevnej pri Hornáde. Z tejto školy sa mi nechcelo odísť, ale opäť som sa presťahovala, a keď sa naskytla príležitosť učiť  na skok od domu, musela som to využiť. Tak som sa ocitla na ZŠ v Haniske. Od prvej chvíle som vedela, že sem patrím.

Počas svojej pedagogickej praxe som učila na druhom stupni najmä slovenčinu a angličtinu. No keďže angličtinárov je naokolo akosi málo, posledné roky učím hlavne tento cudzí jazyk. Je to vlastne šťastie. Netlačia nás povinné diktáty či písomky, ani obávané Testovanie 9. So žiakmi máme viac voľnosti. A pri angličtine je aj pomerne veľa príležitostí použiť vedomosti mimo školy. Takže odpoveď na otázku ,,Na čo mi to v živote bude?” mám vyriešenú. Preto dúfam, že mojich žiakov namotivujem a po anglicky budú rozprávať radi. Venujem sa aj medzinárodným projektom ako eTwinning a Erasmus+. Je skvelé, že aj žiaci z malej dedinskej školy môžu vďaka nim spoznávať svet, zlepšovať sa v jazyku, budovať vzťahy aj sebavedomie. Verím, že ak chcem byť dobrou učiteľkou pre svojich žiakov, musím sa sama neustále zlepšovať a pracovať na sebe. Preto som veľmi rada, že som súčasťou Komenského inštitútu.