Väčšina odchovancov slovenského školského systému si na hodiny dejepisu pamätá ako na odpočítavanie ručičky na hodinách so sklenými očami počas nezáživného učiteľovho prednášania. Niet divu, že vzhľadom na súčasné dianie, tak rýchlo strácame historickú pamäť. Učenie sa učiva naspamäť a jeho následné rýchle zabudnutie je problémom na mnohých slovenských školách. Učiteľ dejepisu a slovenčiny Michal Bohuš z gymnázia Ladislava Sáru z Bratislavy, ktorý je tento rok aj účastníkom Komenského inšitútu, sa to rozhodol zmeniť.

 

Naučiť sa samostatnosti

„Dlhodobo ma hnevalo, ako väčšina detí funguje na hodine, že sú strašne pasívne. Iba čakajú, čo sa stane, nevyvíjajú žiadnu iniciatívu a sú strašne nesamostatné,“ hovorí. Deti podľa neho pri klasickom vyučovaní len čakajú, čo urobí učiteľ. „Keď neurobí nič, tak ony sú vlastne spokojné, lebo tiež nemusia nič robiť,“ popisuje. Hľadal preto spôsob, ako ich rozhýbať k aktivite a zároveň aj naučiť praktické zručnosti do života – pracovať samostatne, spolupracovať v tíme či pracovať s informáciami. „Zistil som, že práve Dalton môže dať odpoveď na tie veci, ktoré ma trápia. Je totiž postavený na troch pilieroch: sloboda, samostatnosť, spolupráca,“ hovorí. Rozhodol sa ho pokusne zaviesť na hodinách dejepisu s terciánmi. Vedeniu školy sa jeho nápad páčil. „Možno je to trošku spôsobené aj tým, že nakoľko sme štátna škola, tak keď mám zapísané v triednej knihe učivo a idem podľa plánu, metodiku nikto príliš nerieši,“ vysvetľuje


Daltonský učebný plán

Je metóda vyučovania, ktorého autorkou je Helen Parkhurstová z New Yorku. Prvýkrát sa daltonské vyučovanie skúšalo v roku 1920, odvtedy sa rozšírilo do celého sveta. Daltonská metóda je postavená na troch základných princípoch: sloboda, samostatnosť, spolupráca. Žiaci v daltonskom vyučovaní sami rozhodujú o tom, na čom budú pracovať, kedy, ako a kde. Učiteľ im priravuje zadania úloh, ktoré musia za určitý čas vypracovať a počas hodín im neprednáša, ale pomáha im s ich vypracovaním.